Náš výlet do malého rakúskeho mestečka Kittsee 22. mája 2024 začal sladko, čokoládovo. Po jeden a pol hodinke cesty autobusom sme zastavili pred čoládovňou Hauswirth. Namierili sme si to rovno do predajne. Nevieme, či nás prilákala vôňa alebo zvedavosť, ale zrazu sme boli dnu a koštovali. Veď uznajte, kde vám dovolia čokoládový výrobok najprv ochutnať, kým sa rozhodnete kúpiť si ho. Sušené ovocie v čokoláde, banánky v čokoláde, marcipánové, orieškové, karamelové a nevieme aké...bonbóny, to všetko sme zjedli a súhlasne pokyvkávali. Keď sme uspokojili naše chuťové poháriky, niečo sme nakúpili aj domov. Potom sme sa presunuli do miestnosti, kde nám premietli krátky 10-minútový film o vzniku rodinnej továrničky. V roku 1949 vo Viedni ju založil pán Franz Hauswirth ako cukráreň vo Viedni. Bolo krátko po vojne a bol nedostatok čokolády. Keď p. Hauswirth našiel v pivnici formy na výrobu čokolády - zajaca a čerta, bolo rozhodnuté o založení továrne. Postupne sa firma rozrastala, a preto sa majiteľ rozhodol presunúť výrobu koncom 60-tych rokov do rodnej obce – Kittsee. Neskôr firmu prevzal syn. Fabrika sa vďaka tradičným postupom a modernizácii stala známou po celom svete.
Po vzhliadnutí krátkeho filmu sme sa presunuli do samotnej výrobne čokolády. Sprevádzala nás sympatická pani, ktorá plynule rozprávala po slovensky a prezradila nám niečo o výrobe.
Za sklom sme videli formy na čokoládu, stroje na miešanie a balenie čokolády. Ale aj stroj na výrobu jednoduchších foriem čokoládových bonbónov. Ročne 120 pracovníkov spracuje
2 000 ton čokolády, ktoré zabalia do 7 miliónov kusov obalov. 60 % výrobkov sa predáva v Rakúsku a zvyšných 40 % putuje do Kanady, Južnej Afriky, Austrálie, Číny a EÚ.
Výlet pokračoval návštevou slnkom zaliatej Bratislavy časti Starého Mesta. Vedeli ste, že tu existuje posledný Prešporský koloniál, ktorý je zároveň Obchodom v múzeu? Nájdete ho na Františkánskom námestí. Vošli sme dnu a akoby sme sa vrátili v čase. Staré pokladne, váhy, dózy...všetko, čo sa dnes už len tak nevidí.
Uličkami Starého mesta sme sa pomaly presunuli do ulíc súčasnej Bratislavy. Mlynské Nivy nám na chvíľu poskytli azyl, kde si každý prišiel na svoje. A tu sa náš výlet chýlil ku koncu. Spokojní, unavení, ale plní dojmov sme sa my žiaci 4.A, 3.E, ale aj z 2.B a 1.H šťastlivo vrátili domov.
J. Adásková a I. Fajnorová